Výlet na Hrebienok

Naša cesta do Vysokych Tatier  sa nám podarila uskutočniť až na tretíkrát. Najskôr sme museli cestu odložiť pre veľkú zimu a kalamity, druhýkrát pre ochorenie detí. Ale na tretíkrát sa nám to podarilo. Aj napriek skorému rannému vstávaniu sa deti na cestu tešili. Vlakom sme docestovali do Popradu a odtiaľ do Starého Smokovca. Naša cesta smerovala na Hrebienok do Ľadového dómu, kam sme sa dostali  po absolvovaní pešej túry popri pozemnej lanovej dráhy. Počasie nám prialo, svietilo slniečko a cesta rýchlo ubehla. Ľadová krása vytvorená šikovnými rukami majstrov nás všetkých nadchla. Rozhodli sme sa ďalej pokračovať na Rainerovu chatu – najstaršiu vysokohorskú chatu. Cestou sme sa zvítali s líškou, ktorá nám na naše počudovanie ochotne pózovala pri fotení. Pred Rainerkou sme sa zase pofotili my. Škoda, že pre veľký záujem turistov sme nemali šancu dostať sa dnu a vychutnať si teplý čaj od pána Patrasa. Museli nám postačiť vlastné zdroje. Možno nabudúce. Pokračovali sme značeným turistickým chodníkom, ktorý bol miestami zľadovatený a niektorým sa nepodarilo udržať balans. Naši chlapci sa zachovali ako gentlemani a svoju pomocnú ruku podali nielen nám vychovávateľkám, ale aj iným neznámim turistkám, od ktorých sa im dostalo poďakovanie s úsmevom. No, veď my vieme, že máme dobré deti. Na Bilíkovej chate sme si urobili spoločné foto, pravdepodobne  posledné v tejto zostave.  Cesta do Starého Smokovca ubehla rýchlo, stihli sme si ešte poobzerať klasickú tatranskú architektúru a  opäť cesta električkou do Popradu a vlakom do Banskej Bystrice. Strávili sme krásny deň a kiež by ich bolo čo najviac. Uvidíme.